V tomto blogu budem osobný. Spomeniem len tri príklady, keď sa to naozaj podarilo, hoci to vyzeralo na začiatku ako šialenstvo. Z úplného začiatku môjho motania sa vo verejnom priestore. Doba temna, stredovek transparentnosti.
Rok 2004, keď o zverejňovaní zmlúv a faktúr len ostýchavo uvažovala hŕstka protikorupčných aktivistov. Lenže debatovať s kamošmi nestačí. Tak som začal Úradom Banskobystrického samosprávneho kraja. Cez infozákon som si pýtal vyplatené faktúry za roky 2002, 2003 a prvý polrok 2004 a tento dlhočizný zoznam analyzoval a hľadal prepojenia na predstaviteľov BBSK. Nie márne – firmy dvoch poslancov BB SK a ďalších vtedajších celonárodných toppolitikov boli napojené na rozpočet kraja. Tlač materiálov, audity, výpočtová technika. Bolo mi jasné, že veľa ľudí to naštve – preto som ako ochranu požiadal záštitu Aliancie fair-play a na tlačovku som si na pomoc zavolal kamaráta, advokáta Vlada Pirošíka. S ním sme potom na našich častých debatách o lepšej samospráve a Slovensku po túlačkách v horách okolo Bystrice uvažovali, že čo by ukázala taká analýza mestských faktúr.
A to bola bomba. Mestská samospráva existovala vtedy 15 rokov, vzťahy usadené, transparentnosť takmer žiadna. Výsledkom boli dlhodobé, ťažko vypovedateľné pre mesto nevýhodné zmluvy zo začiatku 90. rokov, spoločné firmy poslancov a mesta, sedem firiem piatich poslancov napojených na mestský rozpočet. Brutálne napojených: v rokoch 2002 – 2004 dostali z mestského rozpočtu takmer 200 miliónov korún. Pritom ročný rozpočet tohto krajského mesta bol v tom čase asi 700 miliónov.
Pred Vladom som potom spomenul, že sa v Žiline na mestskom úrade vykašlali na moju čerstvú infožiadosť. A on, že naši priatelia v Žiline by sa potešili a že treba aj všemocnému Jánovi Slotovi ukázať, že zákony v právnom štáte musí dodržiavať každý – aj on. Tak sme na žilinskom obvodnom úrade iniciovali priestupkové konanie proti žilinskému primátorovi za znesprístupnenie informácií. V prvom kole bol Ing. Ján S. uznaný vinným a dostal unikátnu pokutu 1.000 korún. Žilinská opozícia jasala a ďakovala nám, miestne noviny vyšli s titulkom „Vinný“. Rozhodnutie síce nenadobudlo právoplatnosť, Slota to nakoniec uhral do stratena, ale dojem ostal: zákon platí pre každého, dobro môže zvíťaziť. Žilinčania to povedali jasne v nasledujúcich komunálnych voľbách – všemocný Slota ich na prekvapenie povrchných pozorovateľov prehral.
Ľudsky to nebolo príjemné, najmä keď chrapúnsky atakujú vašich blízkych. Snaha o čistejší verejný priestor v meste, kde stretávate svoje terče hocikedy náhodne na ulici, je ťažšia ako na celoštátnej úrovni, kde ministra, o ktorom píšete, v živote možno ani nestretnete. Ale musíte to urobiť, lebo korupcia a klientelizmus sa tak rozšíria, že potom v spoločnosti niet záchrany.
Urobiť analýzu prepojení poslancov a rozpočtu je super, ale systémové riešenie je tieto faktúry zverejňovať ako zákonná povinnosť. V #SIETi máme plán, nebojíme sa ho uskutočniť a máme aj energiu to urobiť. Ukázali sme to na aktivistickej aj na systémovej úrovni. Aktivity bielych vrán sú super, ale rakovinu korupcie nezastavia. Tú zastavia len systémové zmeny, aktivizmus nestačí.