Po rokoch písania, občianskeho aktivizmu a odbornej roboty v oblasti samosprávy a transparentnosti som mal pocit, že sa treba posunúť ďalej – tak som od roku 2010 mestským poslancom v Ružomberku. Voľby boli o pár mesiacov po mojom presťahovaní sa z Banskej Bystrice. V meste, kde som nikoho nepoznal a nikto nepoznal mňa, som teda musel urobiť veľmi efektívnu kontaktnú kampaň. Požiadal som o pomoc priateľov z politickej strany Konzervatívni demokrati Slovenska (KDS) a zúčastnil sa volieb ako nečlen strany na ich kandidátke. Ešte pred voľbami sme sa dali dokopy ako skupina nestranníkov pod hlavičkou neformálneho zoskupenia „Ružomberok bez korupcie“. Mnohí moje zvolenie po neviditeľnej a nízkonákladovej kampani považovali za zázrak. Aj keď ja viem, že za druhým miestom (viac hlasov dostal v mojom obvode len úradujúci primátor) bola dobrá stratégia, veľa tvrdej roboty s dátami a bolenie brucha pred každým výjazdom do terénu.
Vo voľbách sa z našej skupiny stalo poslancami 6 z 11 kandidujúcich a vytvorili sme poslanecký klub Ružomberok bez korupcie. Táto skupina neskôr vytvorila jadro politickej strany #SIEŤ v Ružomberku. V tričku #SIETe už ako člen strany som obhájil poslanecký mandát aj v roku 2014 v doteraz pôsobím v jej poslaneckom klube.
Verejná služba, ak je naozaj službou, má dve úrovne pomoci: prijímanie systémových pravidiel a konkrétnu pomoc občanom. Tá prvá sa deje v kolektíve poslancov a je o to ťažšia, že číselné pomery v poslaneckom zbore nepustia. Ale aj v pléne dá presadiť dobrá vec – minimálne niekto pomenuje, že sa deje neprávosť a ponúkne alternatívne riešenie a získava pre takúto alternatívu podporu verejnosti aj médií. Veľa vecí tiež poslanec dokáže zabezpečiť mimo rokovacej sály – konkrétnou pomocou občanom.
Takže len výber z výberu: ako jediný poslanec blogujem – o mestskej politike, o tom, čo robím. Ako jediný poslanec robím každoročne odpočty mojej práce – a občanom z volebného obvodu, za ktorý som poslanec, ho nosím priamo do poštových schránok. Navrhol som viacero opatrení, ktoré smerovali k vyššej transparentnosti procesov v meste a v mestských firmách, pomáhal množstvu občianskych aktivít napríklad unikátnemu kultúrno-sociologickému komunitnému projektu mladých architektov URBAN E. T. alebo komunite okolo participatívneho rozpočtovania. Za žiadne svoje hlasovanie sa nehanbím. Ale dal som aj vyrúbať pár stromov, ktoré ľuďom zavadzali, vybavil nové na miesta, kam ich ľudia chceli, presvedčil mestský úrad, že vyhláška prikazujúca na nové chodníky dávať reliéfnu dlažbu pre nevidiacich platí aj v Ružomberku, dal zasypať nepoužívané kryty civilnej obrany, kde hrozilo zranenie detí, namontovať smetné koše, opraviť hojdačky a lavičky.
Pozitívna reakcia od neznámych na ulici poteší, kritická podnieti k zamysleniu. Ale najviac si vážim vysvedčenie za pôsobenie vo verejnom priestore z novembra 2014 – obhájil som mandát s nárastom počtu získaných hlasov viac ako o pätinu. Už nie najmä vďaka dobre zvládnutým metódam politického marketingu, ale poctivou robotou pre ľudí počas štyroch rokov.
Je čas posunúť sa ďalej.